Navigácia

Obsah

MARCUS  AURELIUS     Busta Marcus Aurelius

Marcus Aurelius alebo Markus Aurélius, celým menom Marcus Aurelius Antoninus bol rímsky cisár a filozof, predstaviteľ mladšieho stoicizmu.

 

·  Narodenie: 26. apríla 121 po Kr., Rím, Taliansko

·  Úmrtie: 17. marca 180 po Kr., Vindobona, Rakúsko

·  Manželka: Faustina the Younger (od 145 po Kr.)

·  Knihy: Myšlienky k sebe, Hovory so sebou: Denník rímskeho cisára

·  Deti: Commodus, Lucilla, Marcus Annius Verus Caesar, ďalšie

·  Rodičia: Domitia Lucilla, Antoninus Pius, Marcus Annius Verus

 

Cisár Marcus Aurelius, niekedy v r. 172-174 po Kr. počas markomanských vojen, v ktorých na našom území bojovali Rimania proti Germánom, písal svoje filozofické dielo „ Hovory k sebe samému “. Je v ňom poznámka „ písané v krajine Kvádov nad Granuou “. Je to najstaršie známe literárne dielo, ktoré vznikalo na území Slovenska.

Na pamiatku tejto udalosti, dňa 19. novembra 2014 za významnej pomoci veľvyslanca  Stanislava Valla a vďaka finančnej podpore Slovenských elektrární, a.s., člena skupiny ENEL a maďarského družobného mesta Veresegyáz, bola odhalená busta cisára Marca Aurelia.

Autorom busty je sochár Ján Svitek.

S úctou a vďakou občania obce Šarovce.

 

Marcus Aurelius császár, időszámításunk előtt, kb. 172 – 174 ben, a markomann háború idején, a németek ellen harcolt a mai Slovákia területén.

Itt írta meg „ Elmélkedések “ című művének II. és III. részét. Ebben a filozófiai műben említi, hogy katonái a kvádok ellen harcolnak a Granua / Garam mellett. Ez az egyik legrégebbi irodalmi mű, amely ezen a területen született. /

Ennek emlékére, 2014. november 14-én, lelepleztük Marcus Aurelius bronzszobrát.

Ezt Stanislav Vallo, a Szlovák Villamosművek / Slovenské elektrárne, a. s., az ENEL csoport tagja és magyarországi testvérvárosunk, Veresegyház anyagi segítségével sikerült megvalósítani.

A mellszobor alkotója egy közismert szobrász, Ján Svitek.

                                                                                  Hálánk és elismerésünk jetéül – Sáró lakosai.

 

Emperor Marcus Aurelius, at about 172 – 174 AD, during the Marcomannic wars, in which Romans fought against Germany at the territory of our country, wrote his philosophical work „Meditations“. There in comments is mentioned „ the country of Kvads next to the Granua “. I tis the oldest known literary work created in Slovakia.

In memory of thri event, on November 19, 2014 by the significant hepl of Mgr. Stanislav Valla and through financial support of Slovenské elektrárne, Ltd., member of ENEL Group and the Hungarian twinning-city Veresegyház, a bust of the Emperor, Marcus Aurelius, was unveiled.

The author of the bust is a well-known sculptor, Jan Svitek.

                                                                       As  a sign of respect and thank – residents of Šarovce.

 

História obce

     Prvá trvalá dedina vyrástla v mladšej dobe kamennej, v 6. a 5. tisícročí pred Kr. Vtedy tu stáli dlhé veľkorodinné domy s kolovou konštrukciou, so stenami vypletanými prútím a s hlinenou omietkou. Osadníci boli roľníkmi a chovateľmi domácich zvierat. Do našej zeme zasiali prvé obilné zrno a prví skultúrňovali krajinu.

V neskorej dobe kamennej, okolo roku 3 000 pred Kr. sa zaznamenalo v Šarovciach intenzívne osídlenie ľudu s badenskou kultúrou (nazvanou podľa rakúskeho náleziska).  Dokladá to veľké množstvo zlomkov keramiky nachádzaných vo vŕstvách,  prípadne tvoriacich obsah kultúrnych jám. V niektorých jamách boli ľudské kostry, ale aj kostry domácich zvierat (koza, pes).

Azda najvýraznejšie stopy tu zanechal ľud tzv. maďarovskej kultúry, jednej z najvýznamnejších civilizácií domáceho prostredia tých čias (asi 1700 - 1500 pred Kr.) Na počiatku strednej doby bronzovej prispeli k zmenám kultúrneho výrazu cudzie vplyvy z Potisia a z dolného Dunaja. K pamiatkam tých čias patria dve bronzové dýky nájdené v kultúrnych jamách. Mladšia doba bronzová (prvá pol. 12. stor. pred Kr.) je spätá s čakanskou kultúrou (nazvanou podľa náleziska mohyly vojenského náčelníka v Čake). Medzi pamiatkami vyniká bohatý súbor keramiky zámerne uložený v jame na sídlisku. Dobu bronzovú uzatvára velatická kultúra(12. - 11. stor. pred Kr.) V staršej dobe železnej (od konca 9. do polovice 5. storočia pred Kr.) došlo k dočasnému úbytku osídlenia. Ani vtedy však kataster obce Šarovce nezostal bez života. Po slabších stopách kalendeberskej kultúry tu okolo polovice 6. storočia pred Kr., alebo krátko potom vznikla menšia osada. V jej materiálnom odkaze vidno vplyv lesostepy východnej Európy.

K veľkému rozkvetu územia  dnešných Šaroviec došlo v dobe laténskej (450 až zmena letopočtu), kedy Kelti svojou vysokou úrovňou kultúry a remeselnou obratnosťou a umom priblížili strednú  Európu až na samý okraj vyspelej stredomorskej vzdelanosti. Vtedy na mieste predchádzajúcich pravekých kultúr sa rozprestrel priestranný keltský dvorec, typické sídlo tých čias.

Situácia sa zmenila v tzv. dobe veľkého sťahovania národov (5-6. stor. po Kr.). Značný úbytok obyvateľstva je dôsledkom jeho odchodu pred vojnovým nebezpečenstvom. Z východu sa tlačili hunské nomádsko-jazdecké zväzy, s nimi a po nich prišli nové germánske bojachtivé družiny. Po čase však toto miesto vábilo k osídleniu aj naďalej, ale to už prišlo nové slovanské obyvateľstvo. Našlo tu to, čo potrebovalo k životu: úrodnú pôdu a dobré komunikačné zapojenie. Ale až do tatárskeho plenu (13. stor.), kedy osada na južnom konci dnešných Šaroviec zanikla. Možno, že k presunu osídlenia prispela aj zmena koryta rieky Hron, ktorá predtým bola na dosah.

Spomínaná prvá hodnoverná písomná zmienka o obci z roku 1245 sa vzťahuje na Veľké Šarovce, v chotári ktorých vznikli Malé Šarovce, písomne doložené v roku 1272 pod názvom Saroy. Boli to stáročia samostatné obce od ich administratívneho zlúčenia v roku 1943. O tom, že Veľké Šarovce jestvovali dávno pred rokom 1245, svedčí skutočnosť, že už v roku 1266 bol kostol a dva mlyny. V roku 1506 patrila obec panstvu Levíc, neskôr časť rodine Révayovcov, Benickým, Hunyadyovcov. V 18. storočí bola obec známa chovom koní. Obyvatelia ryžovali v Hrone zlato. Malé šarovce patrili ostrihomskému arcibiskupstvu. Obec v minulom storočí tri krát vyhorela, v roku 1856 skoro úplne.

Zaujímavé údaje sa nachádzajú v tureckých daňových súpisoch z roku 1664, kedy obce, poobrazek 1 dobytí Levického hradu 2. novembra 1663, patrili v rámci tureckého ejáletu (väčšieho administratívneho územia) so sídlami v Nových Zámkoch do tekovského obvodu Turkov. Tento súpis Veľké Šarovce uvádza ako ,,Nagy Sára".  spomína tu 47 domácností a 66 daňovníkov menovite. Z mien sa v ňom vyskytujú: Szabó, Sós, Kelemen, Pásztor, Tóth, Kósa, Kántor a pod.  V Malých Šarovciach (,,Kiss Sára") bolo 39 domácností, 54 daňovníkov a medzi nimi sú aj také ktoré sú aj teraz známe v obci, napr. Tóth, Kajtár, Szócz, Szabó, Pásztor a pod. Obyvatelia okrem dane za domácnosť a osobu museli Turkom odvádzať desiatok z pšenice, muštu, konopa a  ľanu, fazule a hrachu, platili daň z dreva, za pasenie ze nevestu, za dobytok, užívanie pozemku a pod. Našťastie turecká nadvláda bola len krátkym obdobím v živote našich obcí, ich obyvatelia však prežívali aj neskoršie ťažké roky , spôsobené stavovskými povstaniami, revolúciou 1848-49, prvou a druhou svetovou vojnou, politickými a sociálnymi zmenami po roku 1945. Napriek tomu sme sa dožili dneška.

 

 

fotografie

Malé Šarovce pred II. svetovou vojnou

Dnešná obec Šarovce vznikla v roku 1943 zlúčením obcí Veľké Šarovce a Malé Šarovce. V roku 1951 bola do obce včlenená i osada Veselá, ktorá pôvodne patrila do obce Turá.